Vášeň Talianov „hovoriť rukami“ je známa na celom svete. Ako sa však ukázalo, mnoho gest je v rozpore s jazykom nepočujúcich, ktorý používajú tisíce ľudí v krajine. Vláda by preto mala vypracovať návrh zákona upravujúci súčasnú situáciu.
Schopnosť „hovoriť rukami“ oslávila Talianov z celého sveta, spolu s pizzou, cestovinami a espressom. Taliani každý deň kombinujú reč a gestá do jedného informačného toku, v ktorom ruky zohrávajú rovnako dôležitú úlohu ako jazyk. Túto správu si sami neuvedomujú, avšak v očiach cudzincov je táto funkcia veľmi zvedavá. Pre niektorých sa to bude zdať únavné: špeciálne výrazy tváre a gestá v Taliansku sú často v rozpore s klasickými gestami nepočujúcich a ťažko počujúcich ľudí, ktorí nedokážu využiť svoj hlas pri komunikácii.
Neskúsený človek môže ľahko zamieňať jednoduché talianske denné gestá s jazykom, ktorý používajú ľudia s poruchami sluchu. Posledne menované však trvajú na uznávaní rozdielov medzi štátmi na úrovni štátu Taliansky znakový jazyk (Lingua dei segni italiana (Lis)) a jednoduché gestá, Uisťujú, že je potrebné ustanoviť „posunkovú reč“, ktorá bude mať osobitný štatút a nebude ju bez akýchkoľvek dôvodov prirovnávať k rýchlym gestám, ktoré používajú Taliani.
Profesorka psychológie University of Roma Tre Isabella Poggi vo svojej štúdii zistila, že Taliani používajú celkom 250 rôznych pohybov rúk.
V rozhovore pre BBC vysvetlila: „Prijali sme posunkovú reč od Grékov. Keď prišli do južného Talianska a kolonizovali Neapol, používali túto prax na to, aby hovorili a zostali neslýchaní. Zároveň znaková reč začala dopĺňať ústnu reč.“
Talianske expresívne gestá sa stali predmetom štúdia nielen pre samotných Talianov, ale tiež vzbudili záujem v zahraničí. 
Čo stojí za to iba podrobnú štúdiu na túto tému, uverejnenú nedávno v časopise New York Times. Prvá kniha v tejto oblasti bola "Staroveké výrazy tváre neapolských gest", publikoval v roku 1832 Canon Andrea de Jorio. Následne slúžil ako materiál na vytvorenie Gestrálneho slovníka z roku 1958.
Napriek tomu je hluchá spoločnosť voči takýmto štúdiám skeptická a kladie si otázku, akú úlohu v talianskej histórii zohral znakový jazyk. Okrem toho už dlho existuje hnutie, ktoré obhajuje prijatie zákona, ktorým sa uznáva taliansky jazyk znakov. Napríklad v roku 2001 aktivisti hnutia protestovali dva dni pred budovaním parlamentu, aby sa znakovej reči dostali rovnaké práva ako pri ústnej reči, a tak sa mohli nepočujúci a ťažko počujúci ľudia zúčastňovať na spoločnosti na rovnakom základe.
